Mama je tehotná. Čo na to tínedžeri?

</p>

Dá sa uveriť Zuzane Fialovej, keď na filmovom plátne každé ráno členom svojej rodiny kreslí krížik na čelo a večer sa s nimi modlí v p

osteli? Práve na takúto misiu ju do svojho filmového debutu Od marca do mája</em> vybral režisér Martin Pavol Repka. Vytvorila ústrednú postavu šulíkovsky poňatého príbehu, ktorý si treba všimnúť a mať s ním trpezlivosť, aká sa dnes v akčnom svete vôbec nenosí. Doslova božiu.

Nežehlí reverendu

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,

Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma.

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –></p>

<p>Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa

v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch.

<!– /wp:paragraph –>

Nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných atribútov viery pred ňou režisér skryl. A tak zvonka vidieť iba všednosť života rodiny, ktorú hrdinka filmu plnou mierou vytvára, pričom cestu jej v každej chvíli ukazuje Boh.

<p>

<!– /wp:paragraph –><p>

<!– wp:paragraph –>

Mikiny bez drahých značiek

<!– /wp:paragraph –></p>

 

Príbeh českého

filmového debutu slovenského režiséra sa odohráva v nemenovanej obci niekde na Slovensku. Iba rodinné auto s galantskou poznávacou značkou, zaparkované vo vyprahnutom, zimou vyčerpanom dvore, by mohlo príbeh lokalizovať, nie je to však podstatné. Podobných pohľadov na dedinský život neďaleko väčšieho mesta nájdeme v okolitých krajoch neúrekom a ani len netušíme, čo sa za bránami domov v skutočnosti deje.</p>

<!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –>

Je marec a päťč

lenná rodina žije svoju každodennosť. Deti chodia do školy, v medziach možností p

estujú svoje záujmy ako hociktoré iné deti v tínedžerskom veku, rozdiel je možno iba v ich mikinách bez drahých značiek, v skejte z bazáru či v miere domácich povinností. Ako všetky iné decká však majú svoje sny, túžby či skúsenosti s prvými láskami.

Najmladšie vnútorné svety

Najstaršia dcéra už aj šoféruje, dokonca, čo do veku, by sa mohla čochvíľa vydávať, keď vtom do života rodiny prichádza správa: mama je tehotná.

Rodičia skromne uznajú, že sa na prírastok tešia, deti prijímajú situáciu bez nafukovania. Ak nová situácia znamená nejakú drámu, tak iba v hlavách publika: Chce si to nechať? Má päťdesiat, zbláznila sa? Nevedia si dať pozor? Nemôže ísť na potrat, keď je taká pobožná! Kam sa pomestia? Uživia ďalší krk? Veď by už mohla byť babkou!</p>

Režisér sa sústreďuje predovšetkým na vykreslenie väzieb medzi členmi rodiny. Postavu otca po celý čas necháva v mäkkej, večne prívetivej polohe, akú by sme v danom prostredí od muža veľmi nečakali. Detské postavy sa správajú nekonfliktne, ich počínanie je výnimočné najmä v schopnosti vyjadrovať sa úsporne slovami, no o to viac hovoriť gestami, mimikou, mlčaním. Najmladšie herecké osadenstvo vťahuje publikum do hry bezprostredným, civilným prejavom, dáva príťažlivú možnosť vytušiť skryté vnútorné svety, zároveň predstavuje aj výrazné typy charakterov, z ktorých cítiť dravosť, plachosť, súcit aj odvahu.</p>

<!– /wp:paragraph –>

<strong>Dikcia temperamentu</strong>

<!– /wp:paragraph –>

Súdržnosť rodiny stel

esňuje milujúca matka. Nikoho nesúdi, plná človečenstva prejavuje pochopenie v každej situácii, zároveň však nehľadá dôvod na vytváranie klamlivého obrazu idyly, nepechorí sa za konzumom. A tak sa jej postava prehlbuje najmä tým, ako vie ľúbiť.</p>

Fialová pristupuje k postave opatrne, číta ju s porozumením, aké sa od zrelej herečky očakáva. Hoci to samo osebe nemusí stačiť na úspešný výsledok,